|
Milan Jurčo - CEZ SVOJE JA
Mat. 11, 12
Veríme,
ale len po hranicu rozumu,
modlime sa,
ale len po hranicu našej vôle,
milujeme,
ale len po hranicu vzájomnej lásky,
obetujeme,
ale len po hranicu prebytkov.
Znášame utrpenie,
ale len po hranicu bolesti,
podriaďujeme sa,
ale len po hranicu nášho názoru,
vydávame hrivny,
ale len po hranicu ohrozenia životnej kariéry,
odpúšťame,
ale len po hranicu trpezlivosti,
chceme dary Ducha,
ale len po hranicu našej miery.
Od vekov si človek robi hranice,
od vekov si on predpisuje,
aké sú cesty veriaceho.
Ó, Pane,
pomôž, mi prekročiť svoje hranice
a začať život v Tvojom priestore!
V tom priestore Tvojej vôle,
v tom priestore slobody od seba,
v tom priestore šťastia duše,
v tom priestore,
kde platí zmenená miera hodnôt,
v priestore kríža Golgoty
|
Toto je báseň, ktorej slová nás inšpirovali, sprevádzali a povzbudzovali na našom krátkodobom misijnom pobyte na Ukrajine.